Ako si poradiť so zdieľaním elektriny aj bez experta
Náklady na elektrinu sú dnes témou, ktorú rieši každý odberateľ. Koľko elektriny spotrebujeme? Koľko elektriny môžeme vyrobiť? Vznikajú nám prebytky? A čo s nimi? Na prvý pohľad jednoduché otázky. V praxi ale často komplikované.
Ročná spotreba nestačí
Základné toky elektriny sú merané v 15-minútových intervaloch výkonu v kilowattoch. Rovnako aj zdieľanie elektriny je vyhodnocované v kilowattoch. Ročná alebo mesačná spotreba v kilowatthodinách, ktorú poznáme z faktúr, preto nestačí.
Dôležité je vedieť presne:
- kedy elektrinu vyrábame,
- kedy ju potrebujeme,
- kedy vznikajú prebytky.
Napríklad školy majú vysokú spotrebu počas vyučovania, ale cez prázdniny takmer žiadnu. Firmy majú vysokú spotrebu počas pracovného týždňa, ale cez víkend takmer žiadnu. Ak je na streche podobnej prevádzky fotovoltika, prebytky vznikajú práve vtedy, keď prevádzka „oddychuje“. Bez dát to nevidíme hneď. So simuláciou vieme presne odhaliť časové úseky nízkej spotreby a vypočítať potenciál prebytkov.
Dáta máme. Ale vieme ich použiť?
Väčšina odberateľov s ročnou spotrebou nad 4 MWh majú nainštalovaný elektromer s tzv. priebehovým meraním. Každých 15-minút zaznamená hodnotu nameraného výkonu. Detailné údaje o meraní a spotrebe elektriny môžu odberatelia získať cez distribútora elektriny, dodávateľa elektriny alebo organizátora trhu s elektrinou.
Problém je, že pre jedno odberné miesto ide o 35 tisíc hodnôt. Ak ešte pridáme meranie výroby a jedno ďalšie odberné miesto, do ktorého chceme zdieľať, sme už na viac ako 100 tisíc hodnotách. A teraz si predstavme situáciu, v ktorej máme:
- školu s plánovanou fotovoltikou,
- škôlku,
- obecný úrad s vybudovanou fotovoltikou,
- kultúrny dom,
- domov sociálnych služieb,
- budovu hasičov,
- verejné osvetlenie.
Výpočet očakávaných prebytkov, ktoré chceme mať po zdieľaní ideálne na nule, je dátovou džungľou. Nie je preto prekvapením, že rozhodnutia sa často robia „od oka“ alebo „postavíme a uvidíme“. Lenže v energetike to môže znamenať nesprávne investície alebo nevyužitý potenciál.
Simulácia enesim: Čo by bolo, keby…
Presne tu prichádzajú na scénu simulácie. Umožňujú odpovedať na otázky typu:
- Čo ak pridáme nový zdroj elektriny?
- Čo ak prepojíme viac budov?
- Čo ak budeme elektrinu zdieľať?
Zrazu neodhadujete. Testujete, skúšate, kombinujete. A to je veľký rozdiel. Práve preto vznikla online aplikácia enesim. Pomáha pochopiť vlastnú „malú“ energetiku bez toho, aby bol potrebný kolektív expertov.
V praxi umožňuje:
- simulovať výrobu elektriny (napr. zo solárnych panelov),
- analyzovať spotrebu budov,
- zistiť, kde vznikajú prebytky,
- navrhnúť zdieľanie elektriny.
Inými slovami, z množstva čísel vytvorí zrozumiteľný obraz. Ak je systém výroby, spotreby a zdieľania dobre nastavený, je možné využiť všetku vyrobenú elektrinu. A to chceme.
